Nk’yajchaq tnom te Paxil lajoj te tkab’ xjaw (AGN).- Te’ martes lu jun lajoj kyelel qe toklen kawb’il tu’n taq’onanjs ti’j tz’us se’nku’ tu’k’u’x toj tajlal lu 164-2021.
Aju’ xim tuk’e xtokyel kawb’il aju’ tu’n tkyaj to’j xtilen se’n tu’mel tu’n taq’onanjsju’ tz’u’s ex tu’n tklet kchwinqlal jni’qexju’ xjal toj tkyaqil qtnum ex tu’n tu’n tkutz jetpuj aju’ chuksel twitz tx’o’tx.
Luqetzu’n jwe’ na’b’l tu’n tojtzqinteye tib’aj xtokyel kawb’il:
Qe’ ch’ix tz’us nchi kyaj qq’on
Aye’tzun ch’ix tz’us lu aju’ tz’usxix, aju’ jaku’ tz’ajb’en ex aju’ tla’ tu’n tajb’en.
Aju’ tz’usxix: te’ tz’usxix aju’ jni’xju’ jaku’ tz’ajb’qe jun majtlqe, aju’ nkyaj aj qb’aj wan, kxaq tze nchi ku’b’ tzaq, ky’j lo’b’j ex txaq itzaj, ti’j café. Toj juntl yol, jni’xju’ ntzaj tq’on twitz tx’o’tx, ktza’l ma ktxa alu’mj.
Aju’ tz’us jaku’ chi ajb’en jun majtl: Jni’qexju’ tz’us aye’ kanle qwitz qa jaku’ chi okx toj juntl aq’olmil ex tu’n kku’b’ b’inchet te juntl ti’x’t’i. Jun techel qe’ lmet, qe’ aq’olmil ch’uxqe’, txaq u’j, u’j ch’ux, exqe’ nchi tz’iljne ex jni’qexju’ jaku’ chi ajb’en te juntl ti’xti’.
Qeju’ tla’tl kyajb’en jun majtl: Qe’ lu aye’ tla’ tu’n kyajb’en jun majtl se’nku’, tb’uchel aq’olmil te tz’a’lb’il, qe’ u’j ch’ux, at q’anmil tok ky’j, iqb’el wab’j tx’omtl, tkwel tx’i’l muqen exqe’ duroport.
Se’ntten tu’n taq’pet tz’us
Toj ja, toj aq’untj ma toj tja xnaq’tzb’il, aju’ xtokyel kawb’il ntma’n qa jaku’ chiajb’enqe naqx alkye tk’wel tu’n taq’pet tz’us naqtzun qa ma tapa aju’ talel tz’us.
Techel, jaku’ tz’ajb’en aye’ u’j ch’ux, b’ampe’ ch’ix ch’u’x, tu’ntzun tel qni’k’ ti’j tqalchaq tz’us tk’u’x toj, jni’x tu’n tok tz’ib’et ti’jele junje tqalchaq tk’u’x toj.
Alkyeqe’ ch chojel tz’eisb’il witzb’aj
Aye’ chi chojel tz’eisb’il witzb’aj aye’ tnej ka’yel ti’j sko’b’l toj ex tu’n tb’ant tz’us te juntl ti’xti’. Techel, qe’ q’il twitz tnom, tu’n aye’ ka’yel ti’j tu’n tpon tqanel kye xjal tu’n tb’ant ksk’on toj tz’us.
Tqaltzu’n kxel b’inchet aj tb’aj sk’yet toj tz’us atz ja
Toj xtokyel kawb’il at junje ti’xti’ mu’xqe’ nchi qanjs tu’n kxi b’inchet kyeqe’ kxb’il chi chmol ex chi iqel tz’us, tnejel qa b’ante’ kxb’il ex tok kb’i ky’j, tu’n taq’pet tz’us kyoj kxb’il iqel tz’us.
Kye tk’wel tz’us ma aye’ ja te ch’ixpu’b’l tz’us at jun xim kye ja tu’me tu’n ktnene, jun ja te tz’us ex ka’yb’il ti’j tu’n mi ku tzaqpaj txewel, tq’ojq’ojel ex b’inchal to’q’ex kye xjal.
Toklen xtokyel ttxu kawb’il tuk’e te twitz to’x’tx
Aj txi b’inchet kyonel tu’n txi b’inchet tojxix tu’mel tu’n tzk’yet toj, chmo’b’lte ex aq’ona’b’ente tz’us, tu’n tk’u’tz jetpuj aju’ nia’ b’an te tx’o’tx, a’ ex kq’i’q.
Ti’jxeju’ aju’, nxtokyen tu’n tzk’yet toj tz’us tu’n kklet aju’ atixix tajb’en te tz’us exju’ tla’ tajb’en, atzun nnoneju’ tu’n tk’utz jetpuj txqan ti’xti’ nxi xoybaj toj tkwel tzu’us.
Toj jte’ yol, aju’ xtokyel ttxu kawb’il atzun ntjyonju’ tu’n tonen tu’n txi b’inchet jun aq’untj tojxix tu’mel ti’j tz’us, nkolen ti’j jni’ at twitz tx’o’tx ex twitz kya’j tuk’e jun aq’untj tb’anelxix.
Kyoj kte’ q’ijtl kpomel txqantl tqanel kyeye’ tib’aj se’n tten tu’n tb’aj aq’pet tz’us, se’n tten tu’n tajb’en jun majtl junje ti’xti’ o’kx ikju’ qo onel tuk’e twitz tx’o’tx.
En español:
Cinco claves que debes saber sobre la separación de la basura
.